A tak som letel po vetre ďalej a už úspešnou taktikou hľadania stupákov som dotáčal jeden za druhým.
Po prelete naprieč Strážovské vrchy sa predomnou objavila rozľahlá Ilavská kotlina a ja som podľa GPS zisťoval kde sa vlastne nachádzam. Na konci pohoria som sa snažil nastúpať co najvyššie, lebo som vedel že preskok cez kotlinu bude náročný. S výškou 2060mnm som sa pustil do preskoku. Po prelete ponad Váh, na druhej strane kotliny som mal výšku už len 260 m nad terénom a pomaly som sa znovu jedným okom rozhliadal po vhodnom mieste na pristátie , no dúfal som že polia a lesíky na ktoré som si to namieril niečo dajú. Podarilo sa a ja nad hnedým poľom stúpam a zisťujem že stupáky su zanášané v smere kotliny a to od JZ, tak tomu prispôsobujem aj môj letový plán a stúpam znovu priamo nad mestom Lednické Rovné kde sa mi ale podarí nastúpať len do výšky 1330mnm a a tak letím po vetre k Púchovu. Nadávam ako zle som predošlý deň nastavil sedačku a už neviem ako v nej obsedieť. Snažím sa ešte niečo nájsť no márne, nič nedali ani polia ani lesík a tak pristávam pri obci Dolné Kočkovce pri Púchove.
Celkovo som potočil spolu 16 stupáčikov. Unavený z dlhého letu obvolávam všetkích ktorí mi počas dlhého letu volali, zisťujem že Tomáš odletel do Bánoviec nad Bebravou, Juro nakoniec pristál pri Nitrianskom Rudne, a ja som všetkím oznámil kam som až doletel. Zbalil som sa a podľa GPS som sa vybral priamo cez polia na 4km túru k Púchovu. Počas cesty som zisťoval kedy a odkiaľ mi ide nejaký spoj na moje smery. Po nájdení autobusovej stanice som hneď nastúpil na diaľkový autobus do Trenčína kde som sa najedol a pokračoval znovu na diaľkový autobus až do Hradišťa kam po mňa došla Maťa na aute. V Hradišti som ešte počkal Cypriána s ktorým som bol dohodnutý že mi prinesie priamo z Gradientu Avax-a XC2 ktorého som si týmto letom akoby "vyslúžil" a zároveň som sa týmto letom patrične rozlúčil z požičaným Atisom od Vlada.
|
