Prvá pomoc

Prvá pomoc

Život prináša veľa krásnych a nezabudnuteľných zážitkov, ale občas sme svedkami aj jeho tienistej stránky keď je okolo cítiť smrť. Tieto okamihy sú veľmi silné a nepríjemné a môžu na nás striehnuť hoci kde a keď to budeme najmenej čakať. Mne sa to stalo minuli týždeň (na veľkonočnú sobotu) keď som bol pozrieť kamarátov na Hrádku a trochu si zaliezť.

Práve bola zábava v plnom prúde keď sme sa dozvedeli že pod skalou odpadlo mladé dievča. Vyzeralo to ako bežná nevoľnosť ale dievča prestalo dýchať. Jej priatelia jej hneď poskytli prvú pomoc dýchanie z úst do úst, masáž srdca a zavolali záchrannú leteckú službu.20minut nepretržite oživovali. Potom sa na oblohe konečne zjavil vrtuľník. Všetci sme sa hneď rozbehli na suťovisko a začali mávať aby si nás všimol. Vrtuľník sa k nám priblížil ale pristáť sa tu nedalo spustil teda záchranárov na malú lúčku vedľa kempu. Začal sa boj o Zuzanin život. Každý chcel nejako pomôcť odniesli sme aspoň záchranárom materiál pod skalu viac sa nedalo robiť iba čakať kým sa záchranárom podarí prebrať Zuzanu k životu .Chvíľu to už vyzeralo dobre po defibriláci bolo počuť aj srdiečko ale potom zase stíchlo. Záchranári pokračovali z masážou srdca a umelým dýchaním ešte pol hodinu. Pol hodinu oživovania, dúfania, prosieb bohužiaľ nestačilo. Hlavná doktorka konštatovala smrť. Nikto tomu nechcel veriť ešte pred vyše hodinou bola plna života a teraz ju už naposledy objímal jej priateľ s očami plných sĺz.

Všetci pod skalou sme dúfali v zázrak no namiesto toho sme boli svedkami tragédie. Bolo po všetkom vyhasol mladý život. Vrtuľník sa vrátil po mŕtve telo a my zo sklonenými hlavami do kempu.

Dlho po tomto zážitku som rozmýšľal ako by som by som mohol urobiť viac aby sa podobná situácia nezopakovala ako poskytnúť prvú pomoc, privolať záchrannú službu ako čo najviac pomôcť. Podobnej záchrannej akcie som sa už zúčastnil pred par rokmi v Čičmanoch keď tam v negatívke padol jeden paraglider z Bojníc, stým rozdielom
že ho polámaného odniesol vrtuľník. Také to veci sa stavajú a hlavne nám paragliderom a iným nadšencom “adrenalínových “ športov. Treba byť na také to situácie pripravený a vedieť čo robiť a ako poskytnúť prvú pomoc ako navigovať na miesto nehody vrtuľník a podobne lebo času pri takýchto okamihoch nebýva nazvyš.

Ako teda postupovať keď sme svedkami nejakej nehody pri lietaní?
Zachovajte kľud a rozvahu. Nesnažte sa za každú cenu pristáť pri postihnutom (lepšie zachraňovať jedeného ako dvoch) Nespoliehajte sa na to že sa o postihnutého postará niekto iný, ak nemáte istotu že pomoc je na mieste alebo na ceste.

Ak ste si istý že nejde o banálne zranenie ihneď volajte záchranku.(ak je to bezpečné aj zo vzduchu – v horskej doline už nemusíte mať signál)


Európske tiesňové číslo je 112 ( u nás a v ČR aj 155), horská záchranná služba 18 300, letecká záchranná služba 18 155


Ak sa zranený nejako prejavuje (máva, stoji, kričí) je to zvyčajne dobrá správa
Ak leží nehýbe sa je z pravidla zle a ide o čas.

Je zranený pri vedomí?(reaguje na oslovenie? sleduje očami?) ak áno mame čas.
Ak nie overíme ostatne základne funkcie – dych a tep


Ak nedýcha a je zmodrali je moc zle. Typickou príčinou zastavenia dýchania je zablokovanie dýchacích ciest zvratkami, zapadnutým jazykom, kúskami telesných tkanív.

Ak zranený nedýcha a nie je hmatateľný ani tep ide o veľmi kritickú situáciu z pravidla neriešiteľnú ani v nemocničných podmienkach.

Pokiaľ je zranený pri vedomí (reaguje a dýcha ) mame aspoň trochu času na rozhodnutie čo ďalej.

Typickým následkom nehôd pri Paraglidingu sú pomliaždeniny roztrhnutie vnútorných organov, ciev a zlomeniny kosti. Tieto mechanizmy vždy vedú k väčšej krvnej strate a to spravidla do miest kam nevidíme a preto nie je strata krvi očividná. Ďalej dochádza k poškodeniu funkčnosti organov – najkritickejšie sú mozog a pľúca
Vplyvom krvácania dochádza k nedostatočnému zásobeniu organizmu krvou (a teda kyslíkom) a dochádza k rozvoju šoku.

Šok sa prejavuje bledosťou stupňujúcou sa poruchou vedomia (postupne: agitovanosť-zmetenosť – zaspávanie -bezvedomie) zrýchľujúcou sa tepovou frekvenciou a frekvenciou dýchania. Postihnutý môže byť opotený studeným potom.

Všeobecné zásady protišokových opatrení je 5 t: Teplo Ticho Tekutiny Tíšenie bolesti Transport .Pri podozrení na vnútorné krvácanie tekutiny nepodávame. Vhodne je položiť zraneného tak aby mal nohy hore a hlavu dole.

Ak predpokladáme zranenia panvy a stehenných kosti, jedine čo môžeme urobiť je dostatočné znehybnenie a minimálna a šetrnná manipulácia. Najlepšia poloha je z pravidla ta ktorú si postihnutý sám aktívne nájde. Ošetrovanie treba prevádzať mimoriadne šetrne, nakoľko by sme spôsobili postihnutému veľké bolesti (zväčšili by sme riziko šoku), úlomky kostí by mohli ešte viac poškodiť okolité tkanivo a vnútorné krvácanie by sa zväčšilo
Ak je poškodená chrbtica z postihnutým musíme zaobchádzať neobyčajne opatrne, transportovať ho na pevnej podložke a v polohe ktorá mu najviac vyhovuje.

Život bezprostredne ohrozujúce stavy
-najzreteľnejšou známkou je zastavenie dýchania (typická je modra farba v tvári a niekedy lapavé dychy)
Mechanizmy zástavy dychu sú:

1-porucha srdcovej činnosti : zástava obehu- nedostatok
kyslíku v mozgu – zástava dychu

2-porucha dýchania :zástava dýchania pokles hladiny
kyslíka v krvi a tím aj v mozgu – strata vedomia – zástava obehu

Ak je pravdepodobný mechanizmus 1 ihneď voláme záchranku ak 2 aspoň 1 nimútu venujeme pokusu o uvoľnenie dýchacích ciest a v prípade úspechu položíme zraneného do stabilizačnej polohy potom voláme záchranku.
Ak došlo pri poranení k poškodeniu veľkej tepny prioritou je zastavenie krvácania (tlakom na miesto odkiaľ krv strieka)



Uvoľnenie dýchacích ciest :



Preveďte záklon hlavy pripadne predsunutie čeľusti. Skontrolujte čistotu ústnej dutiny, prípade vymyte zvratky apod. Pri podozrení na vdýchnutie cudzieho telesa dávajte údery medzi lopatky



Umele dýchanie :


Ak po uvoľnení dýchacích ciest pacient nedýcha prevádzame umelé dýchanie :
Nadýchneme sa skontrolujeme záklon hlavy zapcháme pacientovi nos a vdýchneme do jeho úst.(je mimoriadne významné pri stavoch vzniknutým mechanizmom 2)



Masáž srdca :



Ak pacient nejaví žiadne známky života poskytneme mu masáž srdca:
Z napnutými rukami rytmicky stláčame hrudnú kosť do hĺbky cca 5 cm
Stlačenie kombinujeme s umelým dýchaním 15 stlačení - 2 vdýchnutia
(je mimoriadne významná pri stavoch vzniknutom mechanizmom 1)




Stabilizačná poloha :



Ak pacient dýcha, ale trvá bezvedomie, uložíme ho do stabilizačnej polohy : poloha na boku s hlavou mierne sklonenou k podložke a zaklonenou aby sme udržali voľné dýchacie cesty a predišli vdýchnutiu zvratkov
Vytrvajte
Nepočítajte že záchranná služba dorazí skôr ako za10min.V teréne môže byť doba podstatne dlhšia. Vaše úsilie je jedinou šancou ktorá dáva postihnutému nadej na prežitie.



Najčastejšie chyby :



Prvá pomoc nie je vôbec poskytnutá napr.: podozrenie na zranenú chrbticu- výsledkom býva úmrtie jedinca z dokonale zdravou chrbticou.
Masáž je prerušovaná na príliš veľkú dobu(viac ako 10 sekúnd)
je prevádzaná málo intenzívne. Je malo záchrancov na striedanie.
Namiesto záklonu hlavy (na uvoľnenie dýchacích ciest) je hlava často podložená čím sa postihnutý zadusí.

Ako žiadať o pomoc Leteckú záchrannú službu ATE:
Ešte predtým, ako sa môžete ocitnúť v situácii, že nevyhnutne potrebujete zavolať pomoc, mali by ste si osvojiť niektoré pravidlá:
Majte pri sebe funkčný mobilný telefón.
Volajte tiesňové číslo 18 155.
Volajte v každom čase cez deň, v noci aj v nečase.
Stručne informujte o mieste nešťastia.
Popíšte zranenia a situáciu, v ktorej sa nachádzate, informujte o počasí, dajte spätný kontakt na mobilný telefón.
Nepremiestňujte sa, zostaňte na mieste nehody.
Ak viete, tak poskytnite základnú prvú pomoc.
Pri prílete vrtuľníka zdvihnite ruky nad hlavu do tvaru V. Nemávajte!
Po prílete záchranárov dodržujte ich inštrukcie.




Kvietok pre Zuzanu



jej srdce tíchlo vo vtáčom speve a každým dychom sa zelene puky na stromoch roztvorili viac a viac.
nikto nevidel prebúdzajúci sa život na okolo.
iba prsia mladej ženy strácali svoju farbu.
strácal sa tep strácal sa svet.
zmizol smiech a s ním život.





Napísal: Tomáš Vnučko, 23.4.2007