Tak po necelom roku lietania sme sa s Vladom 16.7.2011 na Inovci pod vedením Amiga konečne dostali k točeniu prvej termiky, bol to tak super pocit že nás nerozhádzal ani 3 hodinový výšlap späť na štart. Od Inovca sme skoro vôbec nelietali kôli stále neletovému a upršanému počasiu, napokon prišiel deň 23.8.2011 kedy teplomery ukazovali 36 stupňov v chládku a SHMÚ hlásil 3-5 m/s JV vietor s nárazmi do 10 m/s a to sme my mali v hlave už len náš domovský kopec Veľký vrch (Bralie).

   "O 12 končím v práci, budem sa ponáhľať domov, najem sa pobalím, po ceste z domu vezmem teba a o pol 1 sme pod kopcom." takto znel môj telefonát s Vladom :). Aj tak bolo o pol 1 sme boli pod kopcom a o 1 nakomplet mokrí na spodnom JV štarte. Vietor fúkal z boku, bol to skôr J miestami až JJZ ale fúkal stálou rýchlosťou 4 – 5 m/s s občasnými silnejšímu nárazmi. Po uschnutí, a chvíľkovom uvažovaní sme zhodnotili že sa nám na J štart íst nechce a odpálime aj odtiaľto.

   Vlado sa rýchlo poobliekal, vystrojil, rozložil krídlo a keď prišiel krátky JV závan hneď zdvíha kridlo a odlieta. Chvílku svahoval nad malou hrankou na ľavej strane ktorá je otočená akurát na náš J vietor, po asi 15 minútach svahovania začína točiť nejaký stupák a to som si ja už nadával prečo ešte niesom hore s ním. Keď už on mohol mať tak 300 m nad štart a stále stúpal som konečne odštartoval aj ja ale len v tričku, kraťasoch a teniskách, na tej istej malej hranke som sa zdvihol tak 10m nad úroveň štartu a ihneď sa vybral preskočiť pásmo stromov a zaletieť smerom k lomu, kopec držal a ja som mal nulové opadanie, ako náhle som sa dostal nad malý kotlík vedľa lomu zacítil som riadný kopanec, a behom pár sekúnd som na variu badal 50 m nad štart a v momente tento stupák zatáčal a stúpal 2 m/s s úsmevom na tvári, v diaľke som zbadal ako sa Vlado po vypadnutí zo stupáku vracia späť nad štart, ďalej som sa už sústredil len na točenie a stredenie stupáku a Vlada som odvtedy už nezhliadol. Stupák dosť zanášal a tak som sa po chvílke ocitol asi 1 km za štartom smerom na Nitricu kde som dúfal že sa nič nečakané nestane lebo nikde na okolí som nevidel žiadnu núdzovú pristávačku, len samé hory a v diaľke malinké dedinky.

   Keď som už prestal stúpať mal som Nitricu kúsok pred sebou a cca 1200 mnm, vtedy som sa už rozhodoval či sa pokúsim oprieť o Čihoc, skúsim zas nastúpať a budem pokračovať ďalej alebo pohľadám vhodné pole na pristátie vedľa hlavnej cesty. Priamy let na Čihoc som vylúčil pretože vietor naň fúkal príliš z boku tak som sa rozhodol letieť popri ňom a skúsiť dačo nájsť a pri prípadnom neúspechu som mal polia popri hlavnej ceste po ruke. Opatrne som zaťahoval speed keďže som ho použil vtedy úplne prvý krát a letel po vetre k úpätiu Čihocu. Pri prelete ponad hlavnú cestu som videl vedľa nej na poli zosadnutý vetroň vedľa ktorého asi 15 min po mojom prelete ponad neho pristával Vlado. Tu som už mal výšku len cca 200 m nad terénom a už som sa pomaly rozhliadal po vhodnom poli na pristátie. No pred Nitrianskymi Sučanmi som našiel to čo som hľadal! Krásny stupák v ktorom som nastúpal na výšku cca 1050 mnm, a v diaľke som zbadal Nitrianske Rudno a keďže na slnku bolo tak 50stupňov ak nie viac a slnko riadne pražilo, môj jediný cieľ v tom momente bol okúpať sa v priehrade na Rudne. Zas som teda prášil na už vtedy oťukanom speede po vetre maximálkou čo to šlo priamo k priehrade ponad ktorú som usmiaty preletel a pristál na poli hneď vedľa nej. Spamätal som sa z eufúrie prvého skutočného preletu, pobalil a utekal sa hodiť do vytúženej vody :). Jediné negatívum tohto dňa bola strata retiazky z ruky ktorá sa mi niekde počas letu odopla a padla za obeť tomuto preletu :( česť jej pamiatke.

trvanie letu : 43 min

max. výška : 1196 mnm

dĺžka tracklogu : 27.8 km

voľná vzdialenosť : 19 km

letel som na požičanom A-čkovom krídle (Sky Paragliders Atis)