Ak ma raz niekto srdce dobrodruha a dušu pilota vždy ho poteší vzduchoplavba nad neznámou krajinou.

Prebúdzame sa ešte do tmy v kajute parníku plávajúcom po pokojnom Níle. V mesačnom svite je rieka tak pokojná, že človek si ani  neuvedomuje jej majestátnosť a prvenstvo. Schádzame  dolu po mramorovom schodisku , ešte stále ospalí opierajúci sa o masívne mosadzné zábradlie tohto riečneho parníka, ktorý dekórom pripomína Nautilus slávneho kapitána. Vo vstupnej hale si sadáme do kresiel a posrkávame horúcu kávu akoby sme naivne verili, že nás preberie a my si začneme skutočne uvedomovať dobrodružstvo, ktoré nás čaká. Ospalosť preruší až príchod šoféra, ktorý nás odváža ešte stále za tmy do prístavu, kde už na nás čaká bárka, ktorá nás prevezie na druhu stranu rieky – do údolia kráľov.

                 Prichádzame na ono miesto, srdce sa nám rozbúši pretože to čo vidíme nám vyráža dych. Do veľkej výšky týčiace sa teplovzdušné balóny, ktoré ešte v tme svietia ako obrovské farebné žiarovky. Postupne zhasínajú ,zažínajú a kyvu sa z boku na bok v rytme prebúdzajúceho sa vetra. Na štarte je pomerne rušno, veď nie sme sami kto chcel zakúsiť let nad egyptskou krajinou ktorú pretína modro zelený pás a všade okolo len púšť.

                Naskakujeme do obrovského prúteného koša  a spolu asi s tuctom ďalších pasažierov sa pomaly vznášame k oblohe, ktorú už začína sfarbovať prebúdzajúce sa slnko. Najprv len nesmelý lúč, ale zakrátko  krajina sťahuje svoj šedo čierny závoj a slnko definitívne preberá moc. Toto odveké divadlo pozorujeme z asi pol kilometrovej výšky nachádzajúci sa  poblíž chrámu kráľovnej Hatshepsut , ktorý sa lúčmi farbi do oranžova.  Let balónom je to najpokojnejšie lietanie čo som kedy zažil. Nechávate sa unášať  nad krajinou a z prúteného koša sledujete starú zem plnú kontrastov. Zelený pás zavlažovanej zeme konči striktne akoby narysovaný na hranici púšte, ktorá tvorí absolútnu väčšinu tejto zeme. Tam kdesi za kopcom odpočívali dávni egyptský králi až kým ich nevyrušili vykrádači, ktorí navždy odniesli nevyčísliteľné poklady starého Egypta.  Slnko rozlieva svoje lúče nad Luxorom – mestom ležiacim na protiľahlom brehu Nílu. Pod nami roľníci zapriahajú oslíkov a smerujú na svoje políčka. Čas sa tu zastavil a to je dobre.

                Po asi hodinovom lete pristávame na malom zozbieranom poli, vyskakujeme z koša a pozorujeme ako sa vypúšťa ten obrovský kolos teplého vzduchu, ktorý nás  vyniesol do vzduchu. Odchádzame plný dojmov a ja osobne so šťastným srdcom vzduchoplavca a dušou dobrodruha...

Fotky nájdete v galérií