Smer Nitra...

Je sobota večer a ja s napätím sledujem nedeľňajší meteogram. Nárazy žiadne, vietor primeraný a počasie tiež. Volám Milanovi, aby som sa s ním dohodol na zajtrajšom prelete. Navrhuje letieť na Martin. Pri východnom vetre by sme to vraj mali zvládnuť. Znie to naozaj lákavo, hlavne preskok Vyšehradu a zlet do kotliny za ním. Neskôr volám Martinovi a dohadujem odvoz z našej cieľovej destinácie. Všetko je rozhodnuté a dohodnuté.
Ráno 4:15 budíček a vyrážam na plochu pri Chynoranoch, kde prichádzam ešte za tmy. Poskladal som krosnu a urobil zážih. Prichádzajú Milan a Robo. Smer vetra nás ale prekvapil a tak po krátkej debate meníme plan a vyrážame na Nitru. Naberám cestovnú hladinu 500 m nad terén a sledujem pritom východ slnka. Úžasné veci je vidieť takto z hora, ale nie len vidieť ale aj počuť a to hlavne keď používate vysielačky vo voľnom pásme PMR. Dole zavčas rána pracovala skupina zrejme elektrikárov, ktorí prebrali hádam všetky témy dňa a ja som si obohatil slovník o pár exkluzívnych nadávok. Milanovi sa let popri ceste zdá zrejme nudný a tak sa chystá preskočiť Tribeč a skrátiť si tak cestu. Robo letí a zdá sa, že si aj užíva let podomnou. Tento smer sa ukázal ako dobrý, Pegasík si to šinie miestami aj 50 km/h. Milan sa nakoniec rozhodol, že sa k nám znovu pripojí a tak nás na speede rýchlo dobieha. Zahajujeme nepomenovanú leteckú formáciu pod predpísanou výškovou úrovňou a letíme nízko nad poľom. Vyťahujem foťák a snažím sa zachytiť chalanov, keď v tom Milan kričí do vysielačky “Migaj dole lietadlo !”. Obraciam sa vľavo a v tom veľmi blízko mňa podlietava turbo čmeliak. Blízke stretnutie tretieho druhu. Medzitým zistil Robo problém s výfukom a tak pristáva na poli. My s Milanom krúžime okolo neho a po pár otočkách smerujeme ďalej na Nitru, ktorá sa už črtá na horizonte. Míňame práve kostolík v Dražovciach, keď som zbadal ako sa v diaľke zablyskalo v hustom dažďovom závoji. Milan je už ďaleko vpredu a tak ja radšej volím pristátie. Urobím pár otočiek nad metrom a po 1:15 hodine pristávam celý štastný na poli za ním. Ako som neskôr zistil, že zbytočne ďaleko, pretože som si musel potom odšľapať cca 800 metrov k parkovisku. Volám Martinovi, že sa zmenil plán a leteli sme na juh. Po hodinke prichádza na aute a vyberáme sa na dezertík do kaviarne. Ľudia čudne pozerajú na človeka oblečeného v lyžiarskej kombinéze, ale skúste každému vysvetliť, že ste tu práve pristal. Volá Milan, ktorý pristal na poli pri Vlčanoch za Šalou, do telefónu sa mu mieša miestny štangast, ktorý sa ho pýta, že čo bude piť. Posiela súradnice do GPS a my s Martinom sa ho vydávame hľadať. Prichádzame do Vlčian, kde už Milan absolvoval kofeinový tréning s domácimi. Tí sa ho stale snažia presvedčiť, aby ostal. Nakladáme padák a krosňu a vyrážame domov. Pekný let to bol ...



Napísal: Michal Lackovič, 21.8.2007