Ako sa Tomáš do sračiek dostal a Mišo na sračkách

Bolo to jedno letné popoludnie, od rana fúkal JV a keď u nás od rana fúka JV tak sa nám v Oslanoch žijúcim padačkárom zdvíha tlak a adrenalín a jedine čo na to zaberá je zobrať batoh z padákom a ísť na Bralie.
Po chvíle fučania sa na lúke zjavili dve dopotené postavy z veľkými batohmi. Ja a Mišo. Vietor priamo do nosa, na oblohe učebnicové kumuly - to nebýva často. Priamo nad Bralím krúžili 2 vetrone pod základňou oblaku. Po chvíľke oddychu sme sa vybalili a pripravili na štart. Prvý išiel Mišo, lebo ma menej skúsenosti ,ale o to viac šťastia. Za chvíľu bol vo vzduchu a mieril si to priamočiaro hore. Vo vysielačke bolo počuť len „jeee to stúpaaa.“ . Keď som videl v akom je výťahu rychlo som sa navliekol do sedačky, mrkol na šnúry a odpálil. Hneď ako som sa odlepil od zeme začal som stúpať. Pekne ma to ťahalo hore a keď som sa pohodlne usadil do sedačky zistil som, že nejdem len hore ale aj doprava, aj keď som nič nerobil. Začalo mi to byť divne, pozriem na plachtu všetko ok , žiadny klapanec a padák stále zatáčal a riadiačku som mal povolenú, ľavú zatiahnutú a ja stále idem doprava! Jediné šťastie, že pred kopcom to všade stúpalo, inak by som už bol v svahu napravo od štartovačky. Po nabratí výšky bolo viac času zistiť čo sa deje. Pozerám hore, až na 3x som si všimol malý uzlík na pravých troch šnúrach, kde bola vyviazaná riadiačka. Uzol skrátil šnúry, čiže som vlastne stále zatáčal doprava. Volám Mišovi, že mám problém, ale ten ani nedýchal - len stúpal a pomaly sa vzdialoval doľava nad starý lom. Ja som mieril na pravo, preletel som ťavu, nasledoval nový lom. Bol som naklonený celou váhou na ľavú stranu a ľavú riadiačku zatiahnutú, ale aj tak som pomaly zatáčal. Našťastie som stále stúpal. výšky bolo dosť, tak som skúšal ťahať za tie zauzlené šnúry, parkrát som klapol ucho ale uzol držal jak keby ho tam zamotal sám Fandor. Na strach nebolo kedy myslieť, lebo som na plné obrátky uvažoval ako sa z toho dostať. Letieť len doprava ma nebavilo a za chvíľku by som sa otočil po vetre a potom by to ešte len frčalo. Škoda len, že do kopca. Najrozumnejšie bude asi pristáť, ale teraz keď to všade stúpa? Volám Mišovi, že sa pokúsim pristáť, ale ten vôbec nereaguje, je celý ohúrený z výšky ktorú nazbieral nad lomom. Vidím ho ako malú červenú škvrnku kdesi nad Chalmovou. Tak a teraz vyskúšame uši a zatiahol som za šnúry. Uši klapli, konečne som klesal. Lom bol za mnou, pole pred mnou. Tu by to aj šlo. Lenže žito bolo vyhriate a ja som neklesal, ale som bol unášaný doľava. Teraz mi stal v ceste krštenanský lesík, samozrejme práve teraz som začal klesať. Lesík sa začal približovať, povolil som riadiačku a nechal sa unášať na ľavo, kde bol kraj lesa najbližšie. Asi 15m nad stromami som z neho vykĺzol a chystal sa pristáť dole na roli. Ukážkovo som sa rútil k zemi, samozrejme po vetre, ale inak to nešlo. Približne 2 m nad zemou som začal brzdiť, postupne až na maximum ale nemalo to veľký efekt a tak som zoral družstevníkom 10m dlhý pas zeme. Trošku poudieraný, ale v pohode, že som konečne na zemi. Vymotal som sa zo sedačky a skúsil sa spojiť z Mišom, ale neúspešne. Potom som sa bol pozrieť na uzlík, ktorý mi pokazil môj plánovaný 100km prelet. Držal riadne a s problémami som ho rozmotal. Zbalil som sa a čo najrýchlejšie som sa snažil prejsť pole a les a dostať sa na kopec. Tu som sa konečne spojil s Mišom, ktorý bol celý bez seba, lebo spravil svoj 1 prelet. Zafúklo ho až do Chalmovej. Tu si chvíľu popozeral kúpalisko a baby v ňom a kedže dobre z diaľky nevidí, tak začal vyhnívať. Chystal sa na pristatie, našiel si peknú rolu a pristal tesne za družstevníkom, ten bol trošku zaskočený, lebo ho nevidel, ale zaskočil aj Miša tým čo mu povedal: „počúvaj ma kamarát, ty si nahovno pristal“ .Mišo sa pokukal okolo až zistil, že sedy v močovke, ktorú družstevník práve vylial na pole.
Ponaučenie z tohto príbehu je:
1-vždy si pozorne skontroluj padák pred štartom, lebo stačí aj malinky uzlíček a nemusí sa to skončit dobre. 2-nepanikar a pokus sa problém nejako vyriešiť
3- nikdy nepristavaj do sračiek. Špatne sa to pere a padák potom smrdí:}
Ja som sa potom ešte spustil z kopca a 20 minutiek polietal, ale také stupaky ako keď som letel zamotaný som nenašiel. Večer sme sa stretli v krčme u vraha a o inšom ako o lietaní sme nehovorili.
Ps : radšej pristáť na sračkách ako sa do nich dostať :}


Napísal: Tomáš Vnučko, 26.6.2005