V jedno pekné aprílové doobedie sme sa vybrali na najvyšší vrch v blízkom okolí – Čihoc. Šofér Vlado starú žltú dodávku naozaj nešetril a to nehovorím o osádke vozidla :). Na vrchu nás čakal príjemný nos do 4ms. Štarty boli bezproblémové, ale o pôsobení vo vzduchu sa to už nedá povedať. Potrhaná termika a silné turbulencie mi hneď po štarte spôsobili zaklopnutie pravej strany. Dvoma rýchlymi trhnutiami sa krídlo spamätalo. Pokračoval som vo vyhľadávaní stúpavých prúdov a zápasil s vetrom. Preletel som hranu , ktorá je napravo od štartu a dostal som sa do silného rotoru. Hranu sa mi nedarilo nijako preletieť a tak po pár kolapsoch plachty som sa radšej rozhodol núdzovo pristáť na stromoch ďalej od turbulencií. Preletel som vodný zdroj pri lese a pripravoval som sa na pristátie. Keď som už začal okopávať stromy zatiahol som riadiačky. Rukami som chytal konáre navôkol, ale všetký vetvičky sa mi lámali pod rukami. Potom sa zrazu šnúry zamotali o vrchol borovice, so mňou prudko trhlo, prepadol som sa dolu a chvíľu som visel dolu hlavou asi 10 metrov nad zemou. Ešte kým som sa kýval tak som sa chytil konárov borovice a pritiahol som sa k nej. Odopolol som popruhy a vytiahol zo sedačky lano,nôž a karabinku. Spustil som všetko nepotrebné na zem a oznámil som, že som v poriadku. Problém mojej borovice bol, že mala na vrchu 5-6 zdravých konárov a potom dole len suché pahýle. Bolo jasne, že ak zídem, tak krídlo bez rebríka nevyslobodím. Začal som teda lanom priťahovať konáre, kde boli pochytané šnúry a postupne som ich oslobodzoval. Potom som sa spustil dole a začal uvoľňovať ďalšiu riadiačku na vedľajšiom strome. Šnúry však boli poprichytávane na koncoch konárov a tak som sa k ním nedostal. Prehodil som cez konáre lano a snažil som sa ich zo zeme zlomiť. Nie všetky sa podarilo dolámať a tak som musel počkať na Martina so záchrannou čatou a pílou, ktorí ma medzičasom hľadali v lese. Nakoniec sme sa našli. Tu by som chcel poukázať na výhodu GPS, ktoré som ja síce mal, ale oni nie :( .Odpílil som konáre a krídlo bolo voľné. Neskôr som ho na lúke rozložil a s Vladom a Martinom sme rozmotávali zauzlené šnúry. Nakoniec, keď sme to už vzdávali prišla Ingrid a pár šikovnými ťahmi riadiačku rozmotala.
Pre tento prípad všetko dobre dopadlo, ale chcel by som upozorniť na veci ktoré z tejto udalosti vyplývaju.