V zahraničí sa krídla povinne podrobujú prehliadke po dvoch rokoch alebo po odlietaní určitého počtu hodín udaného výrobcom, spravidla po 100 alebo 200 nalietaných hodinách. Pri každej takejto prehliadke sa v prvom rade zisťuje stav šnúr a stav látky, t.j. porozita. U nás sa tiež TK robí, ale spôsobom, ktorý nielen mne, ale aj iným vyvoláva iba úsmev na tvári. Zostanem však pri porozite.
Časť prváPorozita sa meria prístrojom JDC MK1. Je jednoduchý a založený na princípe merania času, za ktorý látka prepustí určený objem vzduchu. Konkrétne sa meria čas v sekundách potrebný na nasatie objemu 0,25 litra vzduchu cez plochu 38,5 cm2 pri sacom tlaku 10 mbar, ktorý je pre lepšiu predstavivosť rovný sile 100 mm vodného stĺpca. Možno sa to zdá zložité, ale v praxi je to jednoduchá a rutinná záležitosť. Prístroj sám začne odpočítavať sekundy pri štarte a sám stopky zastaví pri nasatí požadovaného objemu vzduchu. Dostaneme čas v sekundách. Čo s ním?
Časť druháPG krídla sa v posledných 5-6 rokoch šijú z materiálov, ktoré sa nazývajú Skytex, Novare Carrington, Toray a Gelvenor. Skytex a New Skytex S 9092, S 9017, so zátermi E38A, E85A, E77A vyrába NCV Porcher - Francúzsko, Novare 1080, 1097 výrobca Carrington - Anglicko, Toray FX Ripstop výrobca Toray - Japonsko. Tieto sa veľmi podobajú čo sa týka porozity. Nové látky majú porozitu približne od 500 do 700 sekúnd. Zaujímavé je, že každá farba vykazuje inú porozitu už od novoty. Pri Skytexe to závisí aj od typu použitého záteru. Potom je tu u nás menej známy Gelvenor LCN 066, LCN 0517 od výrobcu Gelvenor z Južnej Afriky. Pri tejto látke sa používa záter z polyuretánu, ktorý zaručuje takmer nulovú porozitu a silikónu, ktorý dodáva látke vynikajúcu mechanickú odolnosť. Veľa odborných článkov uvádza nulovú porozitu nového Gelvenoru. Táto látka je veľmi odolná voči UV žiareniu ale aj mechanickému poškodeniu. Jedinou nevýhodou je vyššia hmotnosť látky 55g na m2. Ale zase na druhej strane má niekoľkonásobnú životnosť ako Skytex, Toray či Carrington.
Časť tretiaNasledujúce informácie sú orientačné, získané z viacerých zdrojov, pričom som sa snažil ich zovšeobecniť a zjednodušiť. Čo s údajom v sekundách? Ako som už spomenul, podľa informácií získaných z rôznych zdrojov nový Skytex, Toray či Carrington má prozitu medzi 500-700 sekundami. Pri 100 hodinách nalietaných či naslnených čakaním na štarte, to je jedno, sa hodnota pohybuje niekde medzi 250-300 sekundami. Pri 200 hodinách je to už len 80-150 sekúnd. Pri 300 hodinách 0-40 sekúnd. Sú to len orientačné hodnoty, všetko závisí aj od toho, ako sa o krídlo človek stará, ale aj od toho, v akých výškach lieta, pretože intenzita UV žiarenia sa výškou mení. DHV predpis určil minimálnu hodnotu 18 sekúnd, pod touto hranicou už látka nemá požadované fyzikálne vlastnosti, hlavne pevnosť látky v trhu a pod túto hranicu porozity sa v dôsledku veľkého úniku vzduchu cez vrchlík menia dynamické vlastnosti krídla!!!!! Gelvenor najnovšej generácie má podľa údajov výrobcu porozitu 1200-1400 sekúnd. V porovnaní s ostatnými už chápem, prečo mnohý vyhlasujú nulovú porozitu. 1200 sekúnd je 20 minút! Pri 100 hodinách má porozitu stále 800-1000 sekúnd, pri 200 hodinách 500-600 sekúnd, pri 300 hodinách 300-400 sekúnd, pri 400 hodinách 150-200 sekúnd.
Toto je o porozite. Ale dôležitá je aj zmena pevnosti látky. Dovolím si ukázať tabuľku, ktorú uverejnil pán Apco v roku 2002, majiteľ spoločnosti APCO, ktorá produkuje krídla svetovej triedy (dole pod článkom).Prečo vlastne vznikol tento článok? Vlani v novembri som si od známeho zapožičal porozitometer domov, aby som sebe a priateľom, ktorý lietajú na PG, zistil stav ich krídiel. To, čo sme zistili, bolo pre niektorých z nás dosť kruté. Na prvý pohľad ešte normálne vyzerajúce od ruky kupované krídla s čerstvým českým techničákom, kupované za nemalý peniaz, vykazovali porozitu od 35 do 50 sekúnd!!! U štyroch ďalších tiež nič moc, hodnoty pod 100 sekúnd. Bolo im jasné, že pred novou sezónou budú musieť zainvestovať a krídla vymeniť.
Ďalší šok však prišiel, keď sme začali reagovať na inzeráty uverejnené na internete. Všetci svorne tvrdili, že krídla sú s náletom do 30 hodín, alebo že sa jedná o skriňák. S porozitometrom sme namerali hodnoty, ktoré nás vôbec nepotešili.Mnoho ľudí si myslí, že si v hlave zapamätá nalietané a hlavne naslnené hodiny za dva či tri roky. Blbosť. Krídlo od chlapíka, čo tvrdil, že nalietal 30 hodín, malo porozitu 180-220 sekúnd, u chlapíka, čo tvrdil, že je to skriňák, sme namerali porozitu 80 sekúnd. Samozrejme okamžite napadol korektnosť nášho prístroja, no poučený z predchádzajúcich stretnutí sme mali so sebou moje nemenované krídlo z roku 2003, ktoré má porozitu 400-450 sekúnd. Dokonca sme natrafili na krídlo s platným slovenským TP, ktoré malo prozitu 8-14 sekúnd!!!! Tu už končí sranda.
Kontaktoval som známych v zahraničí, aby zistili niečo aj o pasívnom starnutí Skytexu. Vedeli ste, že látka na ušitom PG pri skladovaní stráca na porozite 10 až 15 percent ročne aj bez použitia? Je to logické, guma starne, tvoria sa mikropraskliny aj bez priameho slnka. Padák je poskladaný, utlačený, na každom zhybe má látka tendenciu praskať.Ďalej je pre mňa nepochopiteľný fakt, že sme na fungel nových krídlach od nemenovaných českých výrobcov namerali hodnoty 350 a 390 sekúnd??? Ale zase DHV predpis predpisuje novej látky minimálne 200 sekúnd. Žeby sa Skytex vyrábal v rôznych triedach kvality? Keď áno, tak to určite zistím a bude ďalší článok.
Na záver len toľko, že tí, čo ma poznajú, majú u mňa dvere otvorené pre prípad, žeby si chceli overiť stav svojich tátošov. No a aj tí, ktorý ma nepoznajú.