Drahá je....
Bosna
a Hercegovina
Ak ste si zabudli zobrať zelenú kartu
nevadí za 20 EUR si kúpite tranzitnú. Aj Martin zabudol aj Martin platil.
Cesta touto krajinou bola jedna z najkrajších. Vedie údolím, ktoré asi
najskôr vyhĺbila rieka tyrkysovej farby tiahnucej sa pozdĺž. Šero, monštrózne
tunely bez osvetlenia, stopy vojny zavŕtané v omietkách domov
a nepochybne aj dušiach miestnych. Zmes, ktorá vo mne vyvolávala
zmiešané pocity. Prázdny supermarket, opustené domy umocňovali tento dojem.
Cestou sme kúpili pivo, melón a vykšeftili rybu od rybára predávajúceho
vedľa cesty. Skúšali sme nájsť miesto na prespatie. Rieka sa vinula hlboko
pod nami, vedľa nej, súdiac podľa svetiel v šere i dedinky
a mestá. Mapa sľubovala jazero, no nakoniec to vyzeralo len ako širšie
koryto rieky. Zabočili sme na prvú odbočku smerujúcu dole k vode, prešli
sme najčudnejším mostom aký som kedy videl. Prechádzali sme cez dediny vo
večernom šere a hľadali miesto mimo ľudí. Vyšli sme na poľnú cestu,
ktorá však končila obývanými lazmi. Jedna pani nám poradila ako sa dostaneme
k vode a tak sme sa vydali do ďalšej dediny. Zašli sme popri
cintoríne cez rozbitú cestu a potok a tu konečne bolo jazero. Tomáš
vypitval rybu a urobil rošt. Martin ryžu, ja som piekol luncheonmeat
s pivom a Lukáš zbieral mirabelky čo rástli obďaleč. Ryba sa pri
pečení rozpadla, ryža zlepila, ale žalúdky bolo treba naplniť
a v tomto kraji si človek nevyberie.
|
