Ešteže sme mali to pivo. Ráno
očista v rieke spolu s hadmi, rybami a žabami. Obral som pár
včasných jabĺk pri dvoch opustených domoch mysliac si, že možno by bolo
celkom fajn keby ma teraz niekto z okna okríkol. Smutne na mňa pôsobí
tento kraj. Dnes nás čaká Sarajevo.
Moderné predmestie hlavného mesta je
lemované budovami medzinárodných spoločnosti čo znamená, že hádam aj tu bude
časom antiglobalistická demonštrácia. Mesto však nepôsobí ako husto osídlene.
Nie je tu väčší problém z orientáciou a tak sme sa o chvíľu
ocitli v podzemnej garáži v centre mesta. Garáž vyzerala ako
hniezdo autičkárskeho zločinu, pretože kým boli dolu zaparkované auto, hore
boli okrem smetí aj nejaké vraky.
Staré mesto v ktorom sme sa
pohybovali bolo silne moslimské. Nepredávalo sa tu pivo, všade prítomné
mešity a minarety, zahalené ženy. Človek, keby nepočul slovansky jazyk
myslel by, že je snáď niekde na blízkom východe, či severnej Afrike.
Kováčsky majstri predávali na trhu
kadejaké ozdobné predmety počnúc nožmi, cez samurajské meče až po vázy z nábojníc.
Trochu zvláštna mi prišla táto slovanská krajina, kde vo väčšine prípadov
namiesto kostolov je vidieť v dedinách mešity a ľudia majú mená ako
Ibrahim Durkovič, Muhamed Darkonič a podobne.
Potulky po meste sme zakončili výdatným obedom v snáď najdrahšej
reštaurácii v tejto časti mesta. Musím priznať, že som sa nechal
zmanipulovať šikovným nadháňačom, ktorý v kombinácií so škŕkaním v žalúdkoch
nakoniec vystrúhal 45 EUR účet.
Nakoľko sme mali v tejto krajine
stráviť ešte jeden deň vybrali sme sa k mestu Tuzla bližšie k srbským
hraniciam.
|