Na srbskej strane sa odbavujú auta veľmi pomaly. Polícia robí niekedy
až príliš dôkladne kontroly aut a batožiny. Prichádzame k okienku,
po ruke mam 20 EUR úplatok a podávam pasy. Colníčka pozrie a zbadá srbské
razítka a pýta, že prečo sme už dnes v Srbsku boli. Hovorím jej, že
máme v Rači kamarátov a ona chápavo kývne hlavou. Potom sa ešte
spýta či máme zelenú kartu a ja že hej a podávam jej svoju z peugeota
206. Pozrie, podá pasy a my pálime preč. Vysmiaty jak medvedíci trielime
po diaľnici do Starej pazovej. Volám našej hostiteľke, že predsa len sme
hranicu prerazili a sme na ceste k ním.
V dedinke, ktorú pred 220
rokmi založili Slováci nás privíta pani Katka. Po vzájomnom predstavení nám
ponúka kráľovskú večeru, pivo a sprchu. Medzitým prichádza syn Boris s ktorým
sa do neskorého večera rozprávame a bývalej Juhoslávií, jednote, Titovi,
Slovákoch, Miloševičovi a živote. Boris vie naozaj veľa veci o krajine v ktorej
žije a tak som mohol uspokojiť svoju zvedavosť. Večer sme sa s ním vydali
do Belehradu.
Navštívili sme nočný
belehradských hrad a obrovskú pešiu zónu, kde sme sa zhodli, že po nej
kráčajú najkrajšie dievčatá aké sme kedy videli.
|
