Dorazili sme pred most ktorý spájal mesto na mori
s pevninou. Auto sme zaparkovali v priemyselnom komplexe
v nádeje, že nám nič nezmizne. Vydali sme sa pešo cez most, no nakoniec
sa chodník stratil a horúčava nás prinútila zaobstarať si lístky na
mestskú za 1 eur v klimatizovanom autobuse. Nakoniec sme usúdili, že
predsa len je ten most dlhší ako na mape, klimatizovaný autobus je lepší ako
horúci asfalt a dekolty miestnych slečien sú hlbšie ak mariánska
priekopa.
V Benátkach sme mali jediný hlavný
zámer – Dať si ako slovenský buržuji pizzu na obed. Cestou za týmto pokrmom
sme si stihli náhodou pozrieť námestie sv. Marka, zistiť že domáci majú
od parkované svoje gondoly pri domoch podobne ako my naše autá. Kde aj tu
vyzerali niektoré ako škoda 105 a niektoré ako mercedes. Dokonca sme
našli aj gondolu domiešavač, gondola MHD a podobné. Keď sme dorazili do
pizzerie za prijateľných 10 EUR za pizzu a pivo privítala na čínska
čašníčka „bon džolno“ a usadila nás. Plynulou angličtinou sa spýtala čo
budeme jesť a piť. My sme jej plynulo odpovedali a ona zase po
taliansky. Zrejme je rozdiel medzi čínskou a slovenskou angličtinou.
Nakoniec sme prstom ukázali pizzu a potom ešte štyrmi prstami pivo
a pochopili sme sa.
Takto najedení sme predsa nemohli
uspokojiť len s jedným pivom a možno aj preto sme ďalších 5 hodín
hľadali východ z Benátok.
Nakoniec sme sa neskoro večer dostali na
stanicu a mestskou späť k autu, ktoré bolo našťastie tam, kde sme
ho nechali.
Záverom by som povedal Benátky sú pekné,
len sa v nich nestratiť, lebo potom už tie uličky a kanále strácajú
svoje čaro.
-->
|
