No určite sa zdvihla, keď sa v diaľke
začínalo objavovať jadranské more. Potom už cesta ubiehala rýchlo a tak sme
čoskoro dorazili do pirátskeho mesta Omiš.
Prvý dôležitý krok bol zachladiť pivo
a tak sme ho v igelitke s kameňom spustili na lane do mora,
nie moc asi len tak na 10 stupňov. Potom sme od radosti poskákali do
osviežujúcej vody jadranského mora. Večer ešte prišli dve dodávky rozjarených
chalanov z ktorých jeden sa dal so mnou do reči. Vysvitlo, že sú to
bývali narkomani z celej Juhoslávie liečiaci sa v Splite
v cirkevnom protidrogovom ústave. Rozprávali aj o tom ako im biblia
dáva silu prekonať najťažšie abstinenčné príznaky a pomaly sa vrátiť do
života bez drog so svojou silnou vierou. Zaželal som im veľa vytrvalosti
v tomto boji. Potom sme sa vydali do mesta, kúpili sme si rakyju, vyšli
na omišský hrad a pili sme tak ako pil Jim Morrison a potom už aj
Jim Gorinzon a podobne. Z hradu sme mali v tejto našej letnej nočnej
pohode krásny výhľad na mesto, ktoré práve žilo v oslavách nejakého
výročia. Ohňostroj, slovanské spevy a choráli v mixe opitých
myšlienok a povrchných debát o živote. Cestou späť sa bratia Tomáš
a Lukáš rozhodli, že jedno pivo by hádam ešte mohla byť dobrá investícia
a tak sme sa rozišli. Martin obýval starý rozpadnutý dom na konci Omiša
a ja jeho jeep. Keď ma už premáhala únava a zdalo sa, že aj napriek
horúčave, komárom a kile soli na mojom tele sa mi podarí zaspať prišli
bratia Vnučkovci. Tomáš, starší rozvážnejší, vzal spacák a karimatku
a išiel spať za Martinom obsadeného domu. I keď si ráno vôbec
nevedel vysvetliť ako sa dostal k autu, ktoré sme s Martinom
preparkovali o kilometer ďalej. Lukáš, mladší nerozvážny, ešte po ceste
čosi kričal o nejakých dievčatách, potom definitívne dorazil
k autu, kde som mu odovzdal spacák, karimatku a flašu vody.
|
