Na druhý deň sme sa kúpali v mori, užívali si slniečka, dehydratácie a úpalu. Po obede sme zašli do mesta niečo zjesť. Dal som si pizzu s morskými príšerami a chlapi len polievočku – pivo. Keď som už jedol asi desiatu chobotničku mal som ich úž dosť a tak sme sa nakoniec najedli všetci. Čas pri mori sme si krátili potápaním k starým vrakom aut. Prišiel večer, víno a cesta na hrad. Dnes síce už bez ohňostroja a spevu, ale za to sme sa zase raz v letnej nočnej letargii dopravili do polo zbúraného domu, ktorý sme obsadili a do ružova sme sa na tom betóne ,v tom smetisku a výkaloch vyspinkali. Povzdychol som si „ťažký je život dobrodruha“. Posledný deň v Omiši sme načerpali  vodu v jednom kempe aj za pokriku bratov „Tady je to privátni!” a vydali sme sa do Makarskej.