Pre pilotov, ktorí radi diskutujú o tom či je lepšie lietať motorovo alebo bezmotorov asi tento článok nebude. Nechcem ním ani rozpútať vášnive debaty o tom čo je väčšia drina a skutočný šport.
Chcem sa len podeliť o svoje pocity z môjho prvého letu na UL Piper. Podaktorí z vás určite vedia o mojej túžbe sadnúť si za knipel či tej viac odvážnejšiej - postaviť si vlastné lietadlo. Nedávno som oslavoval svoje tridsiatiny
a moji kolegovia mi dali do daru hodinový poukaz na let UL. Nič krajšie mi už nemohli dať :) . V posledných týždňoch počasie nebolo to pravé ale nakoniec sa slnko ukázalo o to bol ten správny okamih zajsť na letisko do Strakonic. Pilot už netrpezlivo čakal, pretože som mal 15 minutové meškanie. Rýchlo sa usádzame do žltého hornoplošníka, predletová skúška motora, ovládacích prvkov a komunikácie a rolujeme na dráhu.
Tu ma prekvapuje pekný a pravidelný chod motora, ktorý neznie nijako dvajtaktovo. Pilot potvrdil prítomnosť rotaxu 912, ktorý ma pre tento stroj naozaj veľkú rezervu. Za necelých 200 metrov sme s priaznivým protivetrom v lufte. Nasleduje komunikácia s letiskom pred opustením priestoru a už nerušene pokračujeme nad jazierkami a rybníkmi južných čiech.Po štvrťhodinke to už nemôžem vydržat a spýtam sa pilota, či si môžem skusiť riadenie. Na moje prekvapenie pilot súhlasi (to asi preto pretože som mu nespomenul moje paraglidingové nehody pred letom) a dodáva " Tak ideš ja to púšťam !" . Za krátky okamih sa stroj pohupuje zo strany na stranu a čúmakom plávame po oblohe ako delfín. "Drž horizont, len drž horizont !" pokojne reaguje pilot. A tak sa ho snažím držat. V tom lietadle oproti padáku ma každý zásah inú reakčnu dobu. Je treba vystihnúť okamih, kedy je lietadlo zrovnané - čo sa mne moc v ešte slušne potrhanej termike moc nedarilo. Nakoniec ale predsa a my pokračujeme na sútok Vltavy a Otavy nad hrad Zvíkov. Tuto trasu som si planoval preletieť aj na krosne, ale nemal by som dobrý pocit na veľkou rozhlohou lesa v okolí. S lietadlom, ktoré leti cestovnou rýchlosťou 130 km/hod. je to preletené raz dva. Nad hradom pilot krúži v 45 stupňových zátačkach a ukazuje mi čo všetko lietadlo zvládne. Mam k nemu dôveru veď piloťák ma už 50 rokov ! Začínal vo zvazarme na klzákoch na ktorých lieta aj dnes vo veku 67 rokov. Preberám knipel a skúšam svoje prvé zátačky. "Len sleduj guličku" pripomína pilot. Po polhodinke blbnutia nad meadrami Vltavy naberáme kurz letiska. Pilot ma nechá riadiť stroj až po hranice letiska, kde po prvom oblete elegantne pristáva.
Aké boli moje dojmy? Výborne, ultralahké lietanie je zase krokom vpred na moje ceste do vzduchu. Viem, že lietadlo nevytiahnem z kufru a neodštartujem z polovice futbalového ihriska.
|
