Po sychravej sobote príde „letová nedeľa“ a ja sa ponáhľam na letisko, aby som sa zase priblížil o krok k môjmu vysnenému poliťáku. Pred letom dávame ešte s Frantom prípravný brífing v kancli, kde mi oznamuje, že dnes začneme lietať okruhy.
Čo to vlastne je?
No okruhy sú vlastne obdĺžniky, ktoré pilot opisuje podľa osnovy a vykonáva pri nich okrem iného štart a pristanie. Moje sebavedomie znovu zakolíše, ale Franta sľúbil maličký navigačný let pred týmto úkonom. Štartujeme teda éro, prichádzame na dráhu a vzlietame. Naberáme výšku 2000 ft a skúšam či som nezabudol tie svoje ostré obraty. Keď sa i Franta uisťuje na moje potešenie, že všetko je ok naberáme kurz 70 vo výške 2400 ft a letíme nad môj dom. Vzhľadom na pomerne silný bočný vietor vylučujeme sklz miernym natočením stroja mimo kurz a veselé „traverzujeme“ naším smerom. Po asi polhodine letu vidím na 11 hodine červený motorový padák s chlapíkom s ktorým som minulý rok lietal. Zaspomínal som si na ten pocit, keď sa môj padák „vzpieral“ v turbulentných podmienkach i na ten nepokoj ktorý som v tom okamihu zažíval ale i na nenáročnosť toho druhu lietania a väčšiu slobodu pri voľbe štartovacích či pristávacích plôch. Ako som ale už raz povedal okrem subjektívneho čara oba druhy prinášajú zo sebou radu výhod i nevýhod a je len na pilotovi čo ma rád.
Točíme sa nad domom a ja ukazujem Frantovi plochu, ktorú by som chcel v budúcnosti použiť ako letisko pre osobné účely. Bohužial Franta tvrdí, že plocha je príliš krátka pre pilota začiatočníka a tak sa uspokojujem tým, že môj stroj budem načas hangárovať u Franty na letisku. Naberáme kurz 310 a vraciame sa späť na letisko cvičiť okruhy.
Po prílete do zóny letiska sa zaraďujeme na okruh a začínajú dôležité úkony pre pristátie.
|