Asi 15m nad stromami som z neho vykĺzol a chystal sa pristáť dole na roli. Ukážkovo som sa rútil k zemi, samozrejme po vetre, ale inak to nešlo. Približne 2 m nad zemou som začal brzdiť, postupne až na maximum ale nemalo to veľký efekt a tak som zoral družstevníkom 10m dlhý pas zeme. Trošku poudieraný, ale v pohode, že som konečne na zemi. Vymotal som sa zo sedačky a skúsil sa spojiť z Mišom, ale neúspešne. Potom som sa bol pozrieť na uzlík, ktorý mi pokazil môj plánovaný 100km prelet. Držal riadne a s problémami som ho rozmotal. Zbalil som sa a čo najrýchlejšie som sa snažil prejsť pole a les a dostať sa na kopec. Tu som sa konečne spojil s Mišom, ktorý bol celý bez seba, lebo spravil svoj 1 prelet. Zafúklo ho až do Chalmovej. Tu si chvíľu popozeral kúpalisko a baby v ňom a kedže dobre z diaľky nevidí, tak začal vyhnívať. Chystal sa na pristatie, našiel si peknú rolu a pristal tesne za družstevníkom, ten bol trošku zaskočený, lebo ho nevidel, ale zaskočil aj Miša tým čo mu povedal: „počúvaj ma kamarát, ty si nahovno pristal“ .Mišo sa pokukal okolo až zistil, že sedy v močovke, ktorú družstevník práve vylial na pole.
Ponaučenie z tohto príbehu je:
1-vždy si pozorne skontroluj padák pred štartom, lebo stačí aj malinky uzlíček a nemusí sa to skončit dobre.
2-nepanikar a pokus sa problém nejako vyriešiť
3- nikdy nepristavaj do sračiek. Špatne sa to pere a padák potom smrdí:}
Ja som sa potom ešte spustil z kopca a 20 minutiek polietal, ale také stupaky ako keď som letel zamotaný som nenašiel. Večer sme sa stretli v krčme u vraha a o inšom ako o lietaní sme nehovorili.
Ps : radšej pristáť na sračkách ako sa do nich dostať :}
|
