Žalúdok mi poskočil, stroj naberá potrebnú rýchlosť a ja znovu chytám horizont a letíme ďalej. Náš okruh sa blíži ku koncu a my si nastavíme na kompase kurz ruzynskej dráhy a približujeme sa na pristátie. V tom pán Kobrle navrhne aby si vedľa mňa sadala moja manželka, ktorá doposiaľ pozoruje náš let s pasažierského sedadla. Dostáva teda rýchlo kurz súhry kormidiel a zasadá na miesto copilota. Spolu teda ustredíme lietadlo naberáme kurz dráhy, pozorujeme vario a pozorujeme osvetlenú runway. Ohlásime sa veži a dostávame zelenú. Za asistencie inštruktora dodržujeme smer , vysúvame podvozok a mäkko dosadáme na dráhu. Náš inštruktor má z nás radosť a my tiež. V kokpite ešte spolu analyzujeme let. Potom, ale už je čas opustiť lietadlo, pretože čaká ďalší frekventant na svoj let.
Vystupujeme teda z trenažera v hale plnej vetrákov, hydrauliky a počítačov, kde prebiehala celá simulácia letu. Podotýkam, že dosť verná, pretože piloti môžu z celkového počtu odlietať až 40 hodín na tomto zariadení. Hodina na letovom trenažéri bol zase jeden krásny narodeninový dar od mojej milovanej manželky...
|
