Počas mojej 12 ročnej kariéry pilota PG sa zmenilo mnoho vecí, o ktorých by sa dalo písať, ale v poslednej dobe počas mojich pobytov v zahraničí som veľa počul hovoriť hlavne o porozite materiálov, z ktorých sa naše tátoše šijú. U nás sa medzi pilotmi o tom veľa nehovorí a podľa slov českých kamošov ani tam.
V zahraničí sa krídla povinne podrobujú prehliadke po dvoch rokoch alebo po odlietaní určitého počtu hodín udaného výrobcom, spravidla po 100 alebo 200 nalietaných hodinách. Pri každej takejto prehliadke sa v prvom rade zisťuje stav šnúr a stav látky, t.j. porozita. U nás sa tiež TK robí, ale spôsobom, ktorý nielen mne, ale aj iným vyvoláva iba úsmev na tvári. Zostanem však pri porozite.
Časť prvá
Porozita sa meria prístrojom JDC MK1. Je jednoduchý a založený na princípe merania času, za ktorý látka prepustí určený objem vzduchu. Konkrétne sa meria čas v sekundách potrebný na nasatie objemu 0,25 litra vzduchu cez plochu 38,5 cm2 pri sacom tlaku 10 mbar, ktorý je pre lepšiu predstavivosť rovný sile 100 mm vodného stĺpca. Možno sa to zdá zložité, ale v praxi je to jednoduchá a rutinná záležitosť. Prístroj sám začne odpočítavať sekundy pri štarte a sám stopky zastaví pri nasatí požadovaného objemu vzduchu. Dostaneme čas v sekundách. Čo s ním?
Časť druhá
PG krídla sa v posledných 5-6 rokoch šijú z materiálov, ktoré sa nazývajú Skytex, Novare Carrington, Toray a Gelvenor. Skytex a New Skytex S 9092, S 9017, so zátermi E38A, E85A, E77A vyrába NCV Porcher - Francúzsko, Novare 1080, 1097 výrobca Carrington - Anglicko, Toray FX Ripstop výrobca Toray - Japonsko. Tieto sa veľmi podobajú čo sa týka porozity. Nové látky majú porozitu približne od 500 do 700 sekúnd. Zaujímavé je, že každá farba vykazuje inú porozitu už od novoty. Pri Skytexe to závisí aj od typu použitého záteru. Potom je tu u nás menej známy Gelvenor LCN 066, LCN 0517 od výrobcu Gelvenor z Južnej Afriky. Pri tejto látke sa používa záter z polyuretánu, ktorý zaručuje takmer nulovú porozitu a silikónu, ktorý dodáva látke vynikajúcu mechanickú odolnosť.
|